Keďže zažívame boom Japonskej kultúry na Slovensku, rozhodol som sa, že aj ja svojou troškou prispejem. Môj kamarát Ivan s prezývkou classic mi raz spomenul, že mu chutí sushi a že si ho dokonca sám pripravuje. To ma dostalo a odvtedy som si to chcel tiež skúsiť. Trvalo to dlho, ale nakoniec sme si našli obaja čas a vôlu. Nuž a tak sme sa do toho pustili…

Môj sensei bol už spomenutSushiý classic, ale nutno tiež dodať, že zastával aj úlohu fotografa a odpudzovača psov. Netuším prečo, ale pes sa nám celú dobu viac či menej nenápadne a niekedy dokonca úplne nápadne prepracovával do kuchyne. Sensei bol veľmi lenivý a tak po prvej rolke povedal, že by som si to mal „vyskúšať“ a už som ho do kuchyne nedostal. Ale pekne poporiadku. V prvom rade sme museli nakúpiť všetko potrebné. Na tento nákup sme využili malý obchodík plný ázijskej kuchyne pri Kamennom námestí. Bola tam veľmi príjemná a ochotná teta s príjemným prízvukom a veľmi vtipnou Slovenčinou. Classic sa tam cítil ako doma, hneď jej povedal že ideme robiť sushi a že chceme všetko potrebné, aby náhodou na niečo nezabudol. Kúpili sme sójovku, wasabi, ryžu, ochutený vínny ocot, lososové plátky, japonskú reďkovku, „bambusový zavinovač“, morské riasy a jeden pár krásnych drevených paličiek. O 10 minút sme už odchádzali aj so špajdľovými prestieraniami grátis. Našou ďalšou zástavkou bolo TESCO, kde sme kúpili krabie prsty a uhorku. Normálnu uhorku. Toto bola najvtipnejšia časť nákupu.

No a po nákupe sme išli variť. Spravili sme ryžu, tú sme sušili na dreve a ovievali ju aby rýchlejšie vychladla. Bohužiaľ nevlastním orientálny vejár, tak museli stačiť noviny. Potom sme ju dochutili octom. Na „zavinovač“ sa položí plátok morských rias hladkou stranou von a do 3/4 sa pokryje ryžovou vrstvou. Potom do stredu ryže vložíte nejaké farebné záležitosti. My sme dávali uhorku (zelená), japonskú reďkovku (žltá) a krabie prsty (biela s červeným okrajom). No a nakoniec sa to zavinovačom celé zloží do takej tej krásnej (čiernej) roľky. Kto chce vedieť presnejší návod, asi ho odkážem na susi.sk kde ho dostane aj s príslušnou terminológiou. To čo som doteraz opisoval sa volá „Maki“.

Tiež sme robili „Nigiri“ s lososom. Príprava tohoto je skutočne jednoduchšia. Stačí spraviť v dlani hrudku ryže a na jej vrch sa pritlačí plátok nejakého mäsa, v našom prípade lososa.

No a nakoniec sme jedli. Prvý raz s classikom, to bolo fajn. Neskôr večer to už tak fajn nebolo. Tu sa dostávam k čisto subjektívnej reakcii na toto jedlo. Má zvláštnu chuť, ktorá sa nedá opísať pokiaľ sa vám nepodarí opísať chuť morských rias. Pri príprave som sa dopustil niekoľkých chýb z nevedomosti, ktoré, ak sa do toho ešte raz pustím iste urobia z tohoto jedla skvelú ozdobu párty. Preto to tu spíšem a možno sa ich niekto iný nedopustí a bude mať 100 percentný zážitok už z prvej konzumácie.

  • Menšie je lepšie. Toto platí absolútne, pretože každý jeden kúsok, ktorý spravíte bude tvoriť jedno sústo. Musíte si byť istý, že ho celý „narvete do papule“ a nebudete sa pri tom dusiť.
  • Niektorým ľudom vadia morské plody. Je to psychický blok s ktorým človek veľa neurobí. Vždy majte nejakú alternatívu napr. my sme spravili uhorkové Maki, ale stále tam boli riasy…
  • Niektorým ľudom vadí studená ryža…
  • Najťažšie je asi namiešať správnu príchuť namáčacej omáčky zo sójovky a wasabi. Teraz už viem že som sa ani nemal pokúšať a radšej dať misku so sójovkou a misku s wasabi.

Nuž nabudúce budem vedieť. Nakoniec to bola značná zábava a iste som už minul prachy na väčšie a oveľa menej užitočné hlúposti. Nezabudnite, že ochutnať treba všetko :D